Ako pandémia zasiahla do partnerských vzťahov a prečo môže byť čas strávený spolu problémom? S terapeutkou Radoslavou Olajos zo vzťahovej poradne ATNA sme sa porozprávali o tom, ako môžu partneri aj napriek náročnému obdobiu rozvíjať svoj vzťah a predchádzať ponorkám či krízam.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- čo nás o sebe samých učia vzťahy,
- aký vplyv má na partnerské vzťahy detstvo,
- prečo je dôležité byť niekedy sám,
- či možno lásku dvoch ľudí „oprášiť“.
Veľa párov trávi spolu počas pandémie takmer všetok čas. Ako táto situácia ovplyvnila partnerské vzťahy?
Mnohé páry, ktoré do poradne prichádzajú, fungovali skôr samospádom a zo zvyku. Keď doma nastalo dusno, každý si našiel svoj spôsob, ako si uľaviť. Žena si ventilovala svoje emócie s kamarátkami, muž si niekam vyrazil, no zrazu táto možnosť nie je. Ak partneri chceli zažiť niečo pekné alebo oprášiť svoju lásku, väčšinou išli na dovolenku alebo aspoň na večeru. Je to síce pekné, ale trochu povrchné.
Lockdown nás prinútil ísť do hlbších citových prepojení, ale aj otvoril to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať. Nie každý je natoľko zrelý, aby bol schopný tak rýchlo a bez vonkajšej pomoci ustáť svoje a partnerove tiene vo vzťahu. Vtedy pomáha, či už individuálna, alebo párová terapia.
V párovej terapii skúmame, na čom je vzťah založený, čo sa skrýva pod jeho povrchom, na akých vzorcoch, presvedčeniach a nevedomých túžbach je postavený. Ako analytická hlbinná terapeutka skúmam, kam to dvoch ľudí vedie, a spolu odhaľujeme, čo by bolo dobré zmeniť, aby sa ich vzťah posúval ďalej.
S akými problémami za vami dvojice prichádzajú?
Veľa párov prichádza, pretože nevedia prekonať krízu. Nezvládajú komunikáciu, míňajú sa. Podliehajú nahromadeným emóciám a prichádzajú na to, že to, čo tam bolo, už vyhaslo. Sú veľa spolu, pričom je zjavné, že má na nich veľký vplyv ponorka. Odhaľujú sa hlbšie uložené problémy, do vzťahov prišla pravda.
Ešte som sa nestretla s takým počtom priznaných nevier ako minulý rok. Neverníci sa museli pod tlakom zmien priznať, že niekoho majú. Milenci väčšinou zvonka dopĺňajú to, čo človeku v partnerstve chýba. Aj vďaka tomu vzťah mohol ako-tak fungovať. Ukazuje sa, že mnohé partnerstvá fungovali nielen v trojuholníku, ale hneď v dvoch. Nemusí to však byť založené len na sexualite, ale aj na emočnej intimite.
Čo si pod tým máme predstaviť?
Žena má napríklad dôverného kamaráta, ktorému môže kedykoľvek zavolať. Chápe ju, obdivuje, možno je do nej aj zamilovaný, ale ona ho trošku využíva. Podobne ako jej partner sexuálne využíva kolegyňu alebo kamarátku. On si podporí ego a pritom žije so svojou partnerkou. Takto si však bránia ísť do skutočnej blízkosti a rozvíjať vzťah o level vyššie.
Niektorí ľudia majú doslova strach odhaliť svoju zraniteľnosť a odovzdať sa druhému. Ak sa dvaja spolu nerozprávajú a nezažívajú intimitu, ich dlhodobá frustrácia časom vyústi do krízy. Ak však obaja majú o toho druhého záujem, vedia nájsť spôsob, ako ju prekonať, ako sa porozprávať o tom, čo potrebujú. Ak je vo vzťahu nevera, niečo je vo vzťahu zle nastavené. Nevera nebýva príčinou krízy, ale jej následkom.
Partner má väčšinou v sebe niečo, čo obdivujeme a čo nám chýba, čím sa dopĺňame. V ideálnom prípade ide o polaritu, v tom horšom si kompenzujeme nedostatok.
Na akom princípe fungujú partnerské vzťahy? Na základe čoho dokážu dvaja ľudia vytvoriť vzťah?
Každý je schopný vytvárať špecifické vzťahy, tak ako je veľa druhov lásky, je aj veľa druhov vzťahov. Každý z nás si nevedome priťahuje isté typy partnerov. Partner má väčšinou v sebe niečo, čo obdivujeme a čo nám chýba, čím sa dopĺňame. V ideálnom prípade ide o polaritu, v tom horšom si kompenzujeme nedostatok.
Podvedome hľadáme to, čo poznáme z detstva. Žena väčšinou potrebuje bezpečie, potrebuje sa cítiť milovaná a chránená, aby jej partner venoval čas a bola súčasťou jeho života. Muž zasa potrebuje cítiť od ženy cit, nehu, že je milovaný a rešpektovaný. Sila ženy spočíva v jej hlbinnom cite k mužovi, ak potrebuje s mužom súperiť, nevedome vzťah ničí, oslabuje ho.
Ak sme sa ocitli v situácii, keď sme boli príliš zraňovaní, vytvorili sme si obrany a stávame sa citovo nedostupnými. Žena, ktorá si neverí a je v role obete, si často hľadá dominantného, nezávislého a silného partnera v podvedomej domnienke, že ju ochráni a postará sa o ňu. To sú však infantilné potreby a túžby plné ilúzií, pretože napokon zistí, že partner je tvrdý práve na ňu.
Ak mal muž matku, ktorá si z neho robila partnera, pretože z nejakého dôvodu nemala naplnený citový život, ovplyvní to jeho predstavy o láske a vzťahoch. Nevedome bude očakávať od partnerky to, čo mu nebude vedieť naplniť. Môže cítiť hnev na ženy, pretože sa nimi nechá využívať alebo ich, naopak, využije on.
Mnohí dospelí ľudia si aj dnes mýlia lásku so zamilovanosťou. Aký je medzi nimi rozdiel?
Rozdiel medzi láskou a zamilovanosťou spočíva v tom, že zamilovanosť je hormonálna búrka. Je to ‚psychotická‘ epizóda, v rámci ktorej nepozeráme na to, čo sa deje, triezvo a druhého si idealizujeme. Ak sa človek do niekoho silno zamiluje, môže to znamenať, že ešte nie je citovo zrelý. Čím silnejšie sme priťahovaní k druhému a čím viac nechceme vidieť, ako sa správa a aký je, tým silnejšiu lekciu zväčša dostávame.
Ak človek nie je schopný cítiť lásku, znamená to, že sa do seba emočne uzavrel. Ak niekto druhému vo vzťahu ubližuje, zväčša sa to deje pre jeho vlastný strach a zraniteľnosť. Človek koná impulzívne, pretože jeho ego sa bráni.
Láska je hlbinný cit, ktorý sa v nás rodí cez poznanie a prijatie svojej krehkosti a jedinečnosti. Vychádza z našej vlastnej sebalásky, ktorá nás chráni a vyživuje, keď veríme sami sebe a svojim pocitom. Láska vo vzťahu aj sebaláska sa musia živiť neustále. Vďaka láske zažívame pocit krásna, sme vnútorne povznesení, túžime ju rozvíjať. Cez vzťahy sa učíme, čo je to láska.
Ak človek nie je schopný cítiť lásku, znamená to, že sa do seba emočne uzavrel. Ak niekto druhému vo vzťahu ubližuje, zväčša sa to deje pre jeho vlastný strach a zraniteľnosť. Človek koná impulzívne, pretože jeho ego sa bráni. Neuniesol by pocit, že je od druhého závislý alebo že ho veľmi potrebuje. Pravda je, že k druhému je nevedome priťahovaný a jeho reakcia je iba akousi túžbou, aby sa od neho oddelil a držal si primeraný emočný odstup.
Existuje nejaký návod, ako by mal fungovať zdravý vzťah dvoch zrelých ľudí? Pomáhajú partnerom napríklad spoločné rituály?
Žiadny recept na vzťah neexistuje. Každý by sa mal najskôr zahĺbiť do seba a zamyslieť sa, čím žije, čo od vzťahu očakáva, čo mu má partner napĺňať a čo s ním túži zdieľať. Je to náročná, ale dôležitá práca. Až potom by sme sa mali s partnerom rozprávať o tom, čo by nám urobilo radosť a aké sú naše potreby.
Spoločné rituály by mali vychádzať z vnútorných potrieb oboch a nemali by sme si ich od druhého vynucovať, pretože tým vytvárame tlak. Baví nás hrať karty, sledovať seriály, robí nám radosť, ak sa pritúlime alebo pripravíme druhému obľúbené jedlo?
Malo by sa to diať spontánne a nie až vtedy, keď sú dvaja v kríze a je medzi nimi neznášanlivosť. Mali by rešpektovať, že každý potrebuje byť aj sám a pochopiť, čo sa s ním deje.
Spomínali ste ponorku, ktorá teraz zasiahla množstvo párov. Čo môžu partneri urobiť preto, aby to ich vzťahom neotriaslo?
Počas ponorky sa objavujú vlny silných emócií, hlava vtedy vypína kritické myslenie. V takejto situácii je dôležitý vzájomný rešpekt. Každý má inú potrebu, keď chce byť niekto sám, treba to rešpektovať. Či už si jeden z partnerov číta knihu, ide do lesa, alebo si dá vaňu.
Druhý hneď nemusí mať pocit, že je odmietnutý alebo nemilovaný. Partner to nerobí preto, aby nás zranil. Treba si uvedomiť, že približovanie a vzďaľovanie sa vo vzťahu je prirodzená dynamika.
Vo vzťahoch často dochádza k vzájomnej závislosti, keď sa partneri chcú vlastniť. Ako s tým možno pracovať?
Intímna a sexuálna oblasť partnerov je silno ovplyvnená kvalitou ich citového vzťahu. Z pohľadu párovej terapeutky však najčastejšie vidím závislé vzťahy, keď sú ľudia citovo, emočne, názorovo alebo finančne závislí. Odovzdali svoju slobodu a moc, nechtiac vybudovali vzťah na nezdravých základoch.
V nezdravých vzťahoch často dochádza k boji o moc. V domácnostiach sa dnes odohráva veľa násilia. Nielen fyzického, ale aj pasívneho, ktoré sa prejavuje ľahostajnosťou, pohŕdaním alebo ponižovaním. Často k tomu dochádza práve tým, že sa stretnú dvaja nešťastní ľudia, ktorí si nechtiac dokážu vyrobiť domáce peklo.
Počas ponorky sa objavujú vlny silných emócií, hlava vtedy vypína kritické myslenie. V takejto situácii je dôležitý vzájomný rešpekt. Každý má inú potrebu, keď chce byť niekto sám, treba to rešpektovať.
Úlohou terapeuta však nie je byť normalizátorom a povedať, ako by to malo fungovať. Pomáha im odhaliť, čo sa deje pod povrchom, aby tomu obaja rozumeli a aby sa slobodne rozhodli, na čo im taký vzťah slúži a čo naozaj potrebujú. Sú však aj páry, ktoré potrebujú zažívať drámu, lebo inak nedokážu cítiť náklonnosť druhého.
Ak pár prežíva silnú krízu, je ešte možné krachujúci vzťah zachrániť?
Vždy ma teší, ak dvaja ľudia v rámci terapie objavia, že je medzi nimi stále láska. Stáva sa, že cit je zahádzaný malichernosťami a každodennými povinnosťami. Keď však počas terapie sedíme a skúmame, na čom je ich vzťah založený, môžu to znovu objaviť.
Je to jemná práca, v rámci ktorej dvaja zisťujú, prečo je jeden pre druhého dôležitý, čo si na sebe vážia, kedy prvýkrát pocítili, že sú partnermi alebo kedy sa spolu cítia dobre. Ak si to pár dokáže povedať, je motivovaný vo vzťahu ďalej pokračovať.
Niekedy sa partneri odvážia na sedeniach otvoriť témy, ktoré ich vzťah posunú do väčšej hĺbky a odomknú si tak nové možnosti. Vždy im vravím, aby počúvali sami seba, boli k sebe úprimní, dopriali si, po čom túžia. Každý túži po láske, milovať a byť milovaný. Partnerský vzťah má veľmi veľa rozmerov a úrovní, je nádherné ich objavovať. S čím čistejším srdcom a zámermi do nich vstupujeme, tým viac sa vieme obohatiť.
Môže byť dôvodom, prečo vzťah nefunguje, aj to, že sme príliš pohodlní?
Áno, vzťahom by sme mali dávať a nemali by sme sa báť obetovať svoje pohodlie, pretože sa v nich môžeme veľa naučiť o sebe a načerpať z nich, čo nám najviac chýba.
Čím viac dokážeme byť k sebe láskavejší, citlivejší a vnímavejší, tým viac prinášame tieto kvality aj do vzťahu. Každý by mal dávať do vzťahu svojich 100 %, ale zároveň nebyť od partnera závislý, nelipnúť na ňom ani na nejakej predstave ideálneho vzťahu. Mali by sme dávať seba z lásky, nehnevať sa, neurážať sa, ak druhý nereaguje spôsobom, aký očakávame.
Pre človeka je prirodzené vytvárať kvalitné, hlboké a naplňujúce vzťahy, vďaka ktorým sa vnútorne obohacuje a odovzdáva zo seba to najlepšie. Je to uzavretý kruh dvoch ľudí, láska je o dávaní.
Vo dvojici sa to lepšie tiahne a v O2 teraz vďaka tomu môžete aj ušetriť. Dajte si svoju polovičku s O2 paušálom k sebe na faktúru a O2 Internet na doma budete mať so zľavou 10 € mesačne, 5 € za každý paušál. Viac o ponuke O2 Spolu nájdete na tomto mieste.
Loading...
